Posledný čas moc nepraje turistike a ani foteniu, ale predsa pár obrázkov sa mi podarilo urobiť cez minulý víkend. Predpoveď počasia hlásila víchricu, čo pravdaže neodradilo vybehnúť aspoň do blízkeho okolia. A tak som cinkol pár kamarátom. Nakoniec sa pridala len jedna kamarátka, ale lepšie ako sa trepať niekde sám.
Prechod Dierami bola úplná krása. Zamrznuté rebríky, cencúle všade kam sa človek pozrel. Pravá zimná atmosféra.
Tu je odkaz
>>>galéria <<<
V sedle Medzirozsutce to už bola iná káva a na V.Rozsutci taktiež. Pekne nám fučalo, vetrík obrusoval naše tváre :-), ale pokračovali sme ďalej. Stretli sme aj skupinku ktorá to vzdala a otočila naspäť, čo nás neodradilo. Hore sa bez mačiek ísť nedalo a aj cepiny sme neniesli nadarmo.
Bol to taký mix ladu a skál. Víchrica dala pocítiť ako vie riadne zafúkať. S polu s takmer nulovou viditeľnosťou to bol celkom zaujímavý zážitok.
Odmenou nám bol západ slnka pri zostupe z Veľkého Rozsutca. Síce sa moc fotiť nedalo, ale chvíľami sa mraky rozchádzali a spolu so slnkom vytvárali nádherné svetelné divadlo.
Celú idylku nám v poslednom klesaní prerušil kamarátkin pád zo skalného zrázu. Pád 30 metrov kamenným zrázom vyzeral hrôzostrašne a očakával som najhoršie ale našťastie stáli pri nej všetci svätý. Vyviazla z toho len s prasknutým členkom a pätou. Vravím len s prasknutým, keďže väčšina ľudí by to neprežila alebo skončila na intezívke. A tak sa skončil výlet pomerne zo šťastným koncom a barlami namiesto paličiek.
Ale hory sú aj o prekonávaní vlastných hraníc a získavaní skúsenosti spojené v jednom balíčku aj so zraneniami, ktoré nám môžu hory priniesť.
Tu je odkaz na pár fotečiek
>>>galéria <<<Najbližší víkend sa chystám vyblázniť do Západných Tatier, ktoré sa poslednú dobu tešia mojej obľube a tak isto snežnicový prechod Veľkej Fatry. Určite bude kopec zaujímavého fotomateriálu ktorí obohatí môj album. A ak nebude veľmi zlé počasie a podmienky to dovolia, pokúsim sa o svoje prvé horské video. Takže je sa na čo tešiť :-).
Šutovský vodopád.
Hra svetla pri Mojžišových prameňoch.
Mojžišové pramene.
Nočný pohľad na Martin.
Burka ktorá nás vyhnala na Chatu pod Chlebom nám pokazila západ slnka, ale aj poskytla náhradu v podobe nádherných bleskov blízko nás. Tak sa mi podarilo zopár vyfotiť kým mi začalo tiecť na foťák :-)
Pripravený na fotenie :-)
A už sa to začína.
Ešte trošku rannej romantiky.
Niečo pod zub ešte pred odchodom.
a posledný pohľad na dnešné fotomiestečko
A pomali sa poberáme v ústrety haluškám.
Posledný svah a ovečky na ňom
Ale, čo čert nechcel stále hučí, tak čo už. A tak ruky zničené od niekoľkohodinového pilníkovana sa púšťajú do ďalšej práce.
Pri Kráľovej skale sme si dali malú prestávku na oddych a zahnanie hladu.
Tento posledný úsek ma úplne nadchol. Veľmi pekná príroda. Na záver už len panorámku VF.
A tak som sa vyšantil na snežniciach, ale i s mačkami a čakanom na Sivom vrchu. Už je to mesiac dozadu tak sa nejdem rozpisovať.
Super prežité dva dni, s fajn ľuďmi, harmonikou a teplým čajíkom pri krbe. Najlepší relax aky si viem predstaviť po pracovnom týždni.
Tu je odkaz na fotečky >>>galéria<<<
Posledný čas moc nepraje turistike a ani foteniu, ale predsa pár obrázkov sa mi podarilo urobiť cez minulý víkend. Predpoveď počasia hlásila víchricu, čo pravdaže neodradilo vybehnúť aspoň do blízkeho okolia. A tak som cinkol pár kamarátom. Nakoniec sa pridala len jedna kamarátka, ale lepšie ako sa trepať niekde sám.
V sedle Medzirozsutce to už bola iná káva a na V.Rozsutci taktiež. Pekne nám fučalo, vetrík obrusoval naše tváre :-), ale pokračovali sme ďalej. Stretli sme aj skupinku ktorá to vzdala a otočila naspäť, čo nás neodradilo. Hore sa bez mačiek ísť nedalo a aj cepiny sme neniesli nadarmo.
