Ďalší víkend za nami a po dlhšom čase dažďov aj ďalší pekný výlet. Pôvodne som mal naplánovanú hrebeňovku Veľká Fatra, ale keďže viacerí z partie ľudí čo sme chceli ísť neboli zo Slovenska bola akcia pre počasie odložená. O nejaký týždeň hádam príde babie leto a potom hor sa do VF.
Piatok večer som mal dilemu, čo teda z víkendom. Počasie vyzeralo všelijako a tak som sa rozhodol, že sa rekreačne prejdem na Minčol. Jednoduchý plán. Ráno o šiestej vlakom do Vrútok, vybehnem na Minčol a šup dole do Turia na autobus.
Tradície sa majú dodržiavať a tak som sa ako zvyknem chystal na ranný osobáčik s odchodom o šiestej. S prehľadom a presnosťou švajčiarskych hodiniek som stihol osobák o 8:45 a okolo deviatej som už stepoval na stanici vo Vrútkach.
Vybalil som foťak ako správny turista a hor sa na to. Ešte som mal pred sebou nejakú pol hodinku po asfalte na Pietrovú a kúsok ešte na začiatok Kamennej doliny. Potom už len pekné lesné cestičky.
Na začiatku kamennej doliny už bolo pekne slnečno a vyzeralo, že bude pekný jesenný deň. A tak som si vykračoval lesným chodníkom, až kým som sa nedostal na rázcestie piatich ciest. A nastala dilema ktorú si vybrať. Modra značka potvora sa hrala na skrývačku až som sa rozhodol, že nepôjdem po značke. A tak som sa s mapou a kompasom vo vrecku vybral Kamennou dolinou plnou lesných ciest, ktorým som sa vyhýbal. Šiel som pekne miestami nepoznačenými od kolies traktora a nevychodenými ešte od turistov. Popri tom som našiel pár hríbov, len škoda, že boli červivé.
Sem tam sa mihla medzi stromami srnka, či iné lesné stvorenie a ja som si vychutnával ten pokoj a nádheru. Postupne som prešiel do Javornéj doliny, keďže času bolo dosť a po značených chodníkoch to už poznám.
Začínalo sa zmrákať a tak som sa blízko Krivej napojil na žltú značku aby som stihol Minčol ešte kým nie je zahalený v mrakoch. Nepatrí síce medzi veľmi vysoké kopce, ale prichádzajúce oblaky sa držali nízko.
Pri dlhej lúke som sa zastavil pri prameni a pokochal peknou lesnou čistinkou. Už bola predo mnou len krátka cesta malebnou lesnou cestičkou pokrytou jasno zeleným kobercomz machu. Proste krása.
No a ešte mali kúsoček a bol som na Minčole. Tu už pekne fúkalo a z Turia sa hnali na mňa mraky, tak som rýchlo vyťahoval z batohu bundu. Ešte par fotiek a už som zachraňoval foťák pred vlhkom, ktoré priniesli mraky. Ledva som zbalil veci do batohu, nahodil čiapku a rukavice, už bola zimná atmosféra ako má byť. Viditeľnosť sa znížila na 15 metrov, čo však nezhoršilo moju dobrú náladu. Najlepšia cesta ako sa rýchlo dostať mimo oblakov a vyhnúť sa dažďu bolo zbehnúť po červenej do Strečna a tam sadnúť na vlak. Zrazu vybehli zo strany od Turia dvaja chalani ktorí mali tiež namierené do Strečna, čo ma potešilo. Cesta lepšie ubehla v takom počasí a bolo veselšie.
O siedmej nám šiel vlak a za chvíľu som, už bol doma. Hádam ďalší týždeň príde babie leto a vybehnem do VF alebo Nízkych Tatier.
Fotky z výletu si môžete pozrieť
galérii.
Moja radosť však netrvala dlho. Po prvom zatiahnutí viazania praskol popruh a tak ma čaká v pondelok reklamácia. Dúfam, že nebude dlho trvať a ja si dni voľna užijem na snežniciach s foťákom v ruke na odľahlých miestach mimo civilizácie :-).
