Hrebeňovka Veľká Fatra

Ďalší pekný víkend za nami, a tak isto dlhšie odkladaný prechod hrebeňom Veľkej Fatry. Počasie vyšlo fantasticky a tak môžem povedať, že to bola moja najkrajšia hrebeňovka v tomto roku.

Tentoraz sme išli medzinárodný tím s účasťou aj z Polska. Išli sme trasu: Staré Hory - Majerova skala - Krížna - Ostredok - traverz Ploskej - Borišov - nocľah - Ploská - okolo Čierneho kameňa - Rakytov - Skalná Alpa - vojenská zotavovňa Smrekovica - Nižné Šiprúnske sedlo - Malinô Brdo - Ružomberok.

Sobotu ráno sme vyrazili z Ružomberka autobusom na Staré Hory a odtiaľ sme už šlapali cestičkou k hrebeňu a krásnym výhľadom. Zo soboty na nedeľu sme prespali na salaši pod Ploskou. Večer som aj zavítal pozrieť na chatu pod Borišovom. Veľmi pekná mala chata bez elektriny , kde sa svieti večer petrolejkami a čapuje skvele pivečko.

No nejdem sa tentokrat veľa rozpisovať. Spravil som po ceste aj par záberov, tak si ich môžete pozreť v galérii.

Výlet na Minčol

Ďalší víkend za nami a po dlhšom čase dažďov aj ďalší pekný výlet. Pôvodne som mal naplánovanú hrebeňovku Veľká Fatra, ale keďže viacerí z partie ľudí čo sme chceli ísť neboli zo Slovenska bola akcia pre počasie odložená. O nejaký týždeň hádam príde babie leto a potom hor sa do VF.

Piatok večer som mal dilemu, čo teda z víkendom. Počasie vyzeralo všelijako a tak som sa rozhodol, že sa rekreačne prejdem na Minčol. Jednoduchý plán. Ráno o šiestej vlakom do Vrútok, vybehnem na Minčol a šup dole do Turia na autobus.

Tradície sa majú dodržiavať a tak som sa ako zvyknem chystal na ranný osobáčik s odchodom o šiestej. S prehľadom a presnosťou švajčiarskych hodiniek som stihol osobák o 8:45 a okolo deviatej som už stepoval na stanici vo Vrútkach.

Vybalil som foťak ako správny turista a hor sa na to. Ešte som mal pred sebou nejakú pol hodinku po asfalte na Pietrovú a kúsok ešte na začiatok Kamennej doliny. Potom už len pekné lesné cestičky.

Na začiatku kamennej doliny už bolo pekne slnečno a vyzeralo, že bude pekný jesenný deň. A tak som si vykračoval lesným chodníkom, až kým som sa nedostal na rázcestie piatich ciest. A nastala dilema ktorú si vybrať. Modra značka potvora sa hrala na skrývačku až som sa rozhodol, že nepôjdem po značke. A tak som sa s mapou a kompasom vo vrecku vybral Kamennou dolinou plnou lesných ciest, ktorým som sa vyhýbal. Šiel som pekne miestami nepoznačenými od kolies traktora a nevychodenými ešte od turistov. Popri tom som našiel pár hríbov, len škoda, že boli červivé.

Sem tam sa mihla medzi stromami srnka, či iné lesné stvorenie a ja som si vychutnával ten pokoj a nádheru. Postupne som prešiel do Javornéj doliny, keďže času bolo dosť a po značených chodníkoch to už poznám.

Začínalo sa zmrákať a tak som sa blízko Krivej napojil na žltú značku aby som stihol Minčol ešte kým nie je zahalený v mrakoch. Nepatrí síce medzi veľmi vysoké kopce, ale prichádzajúce oblaky sa držali nízko.

Pri dlhej lúke som sa zastavil pri prameni a pokochal peknou lesnou čistinkou. Už bola predo mnou len krátka cesta malebnou lesnou cestičkou pokrytou jasno zeleným kobercomz machu. Proste krása.

No a ešte mali kúsoček a bol som na Minčole. Tu už pekne fúkalo a z Turia sa hnali na mňa mraky, tak som rýchlo vyťahoval z batohu bundu. Ešte par fotiek a už som zachraňoval foťák pred vlhkom, ktoré priniesli mraky. Ledva som zbalil veci do batohu, nahodil čiapku a rukavice, už bola zimná atmosféra ako má byť. Viditeľnosť sa znížila na 15 metrov, čo však nezhoršilo moju dobrú náladu. Najlepšia cesta ako sa rýchlo dostať mimo oblakov a vyhnúť sa dažďu bolo zbehnúť po červenej do Strečna a tam sadnúť na vlak. Zrazu vybehli zo strany od Turia dvaja chalani ktorí mali tiež namierené do Strečna, čo ma potešilo. Cesta lepšie ubehla v takom počasí a bolo veselšie.

O siedmej nám šiel vlak a za chvíľu som, už bol doma. Hádam ďalší týždeň príde babie leto a vybehnem do VF alebo Nízkych Tatier.

Fotky z výletu si môžete pozrieť galérii.