Grossglockner (3789m)

Druhého septembra som sa vrátil z dovolenky v rakúskych Alpách, kde som pobudol 5 dní. Počasie bolo ako na želanie a stretol som nových fajn ľudí, tak kým napíšem krátky článoček ako bolo pridávam aspoň foto v galérii:

- prvý a druhý deň
- tretí deň
- štvrtý deň

Búrkou i slnečnými svahmi Malej Fatry

Prinášam po víkende opäť zopár fotiek, ktoré som povyberal z toho čo som nafotil. Prešli sme trasu Šútovo,Šútovský vodopád, Chata pod Chlebom (nocľah), V.Kriváň, Pekelník, Kraviarske, Baraniarky, Starý dvor. Pôvodný plán bol bivak na Malom Kriváni, ale búrka nás prehovorila a rozhodli sme sa prenocovať na Chate pod Chlebom.

Šutovský vodopád.
Hra svetla pri Mojžišových prameňoch.

Mojžišové pramene.

Nočný pohľad na Martin.Burka ktorá nás vyhnala na Chatu pod Chlebom nám pokazila západ slnka, ale aj poskytla náhradu v podobe nádherných bleskov blízko nás. Tak sa mi podarilo zopár vyfotiť kým mi začalo tiecť na foťák :-)

Ráno nás čakal nádherný východ slnka, ktorí rozžiaril celý hrebeň a privýtal nás do nového slnečného dňa.

Východ slnka na Rakytove

Posledný Májový víkend som bol cvaknúť s kamarátkou a niekoľkými fotografmi východ slnka na Rakytove vo Veľkej Fatre. Ranné vstávanie a nočný výstup bol po dvoch hodinách spánku celkom fajn. Tu trochu námahy odmenilo o pol piatej vychádzajúce slniečko. Po ceste naspäť sme sa zastavili aj na majstrovstvách vo varení halušiek v Tureckej a tak prinášam pár fotečiek z tohoto všetkého.

Pripravený na fotenie :-)A už sa to začína.

No a tu už máme tu našu hviezdnu lampu hore.

Ešte trošku rannej romantiky.

Niečo pod zub ešte pred odchodom.

a posledný pohľad na dnešné fotomiestečko

A pomali sa poberáme v ústrety haluškám.Posledný svah a ovečky na ňom
Halušková atmosféra v Tureckéj

Zrod a útrapy mojej bedne

Keďže stále píšem len o prírode, tak tu na spestrenie dávam pár životných fáz mojej pc bedne, ktorá vznikla v apríli minulého roku. Ako každý som si vravel, že ju nejak vylepším. Prve čo ma napadlo, že ta mriežka na vetráku nejak hučí. No čo dám si tam super tichý Sythe ventilátor z magnetickým tlmením vibrácií rotora. Ale ako tak počúvam stále hučí, a tu sa začala strastiplná cesta pilníka, klieští a iných hračiek.

Takto nejako to vyzeralo na začiatku cesty :-)
Tak, vravím si toto je parádička. Pekný vzor, to bude ono.Ale, čo čert nechcel stále hučí, tak čo už. A tak ruky zničené od niekoľkohodinového pilníkovana sa púšťajú do ďalšej práce.

Tak si hovorím, pekný vzor a veľké diery to musí fungovať.
A stále hučí. Už si ruky ani pilník necítim :-) a tak sa k slovu dostali kliešte.
Začalo to síce nevinne ale ako strihám a režem stále tomu čosi chýbalo. A tak som pohľadal kus plexiskla, par alu profilov a nejaké skutky. Až vzniklo takéto čudo.
No a až v tomto štádiu keď bolo vidieť môj veľký vežový pasív na procáku , ktorý sa pôvodne nechcel zmestiť do bedne som nadobudol pocit spokojnosti a v tomto stave si spolu nažívame dodnes.

Sobotnajši prechod časťou Veľkej Fatry

Keďže tu máme jar a leto je už za rohom, rozhodol som sa s kamarátkou pozrieť do VF. Príroda sa už zobudila a všade je plno života. Chceli sme si spraviť jednodňový výlet a tak sme si zvolili trasu: Vyšná Revúca, Chyžky, Ostriedok, Krížna, Kráľová studňa, Horný Harmanec.

Ako skončila zima, tak sa do Veľkej Fatry vrátili aj jej typický obyvatelia. Ovečky nás vítali už pri Magurkách.

Celú cestu nás sprevádzalo pekné počasie a tak cesta ubiehala rýchlo.

Pri Kráľovej skale sme si dali malú prestávku na oddych a zahnanie hladu.

Celu trasu mám už par krát prejdenú, až na úsek od Kráľovej Studne do Harmanca po zelenej popod Krásny kopec a Tufňu. Celkom milo ma táto trasa prekvapila. Lesná cestička, ktorá išla miestami potokom . Kopec preliezačiek spadnutých stromov, ale nič čo by vadilo alebo bolo náročné. Práve naopak, fajn to spestrilo zostup dole.Tento posledný úsek ma úplne nadchol. Veľmi pekná príroda. Na záver už len panorámku VF.

Ostatné fotky z tohoto výletu si môžete pozrieť v >>>galéria<<<

Zimné sústredenie Červenec

Prinášam pár foto-pohľadov zo zimného sústredenia skialpinistov a snežnicových nadšencov na chate pod Náružím v ZT. Konalo sa cez víkend 12-13 januára kedy nám vyšlo priam ukážkove počasie.

A tak som sa vyšantil na snežniciach, ale i s mačkami a čakanom na Sivom vrchu. Už je to mesiac dozadu tak sa nejdem rozpisovať.

Super prežité dva dni, s fajn ľuďmi, harmonikou a teplým čajíkom pri krbe. Najlepší relax aky si viem predstaviť po pracovnom týždni.

Tu je odkaz na fotečky >>>galéria<<<

Nove foto Nové Diery, Horné Diery, V.Rozsutec

Posledný čas moc nepraje turistike a ani foteniu, ale predsa pár obrázkov sa mi podarilo urobiť cez minulý víkend. Predpoveď počasia hlásila víchricu, čo pravdaže neodradilo vybehnúť aspoň do blízkeho okolia. A tak som cinkol pár kamarátom. Nakoniec sa pridala len jedna kamarátka, ale lepšie ako sa trepať niekde sám.

Prechod Dierami bola úplná krása. Zamrznuté rebríky, cencúle všade kam sa človek pozrel. Pravá zimná atmosféra.

Tu je odkaz >>>galéria <<<


V sedle Medzirozsutce to už bola iná káva a na V.Rozsutci taktiež. Pekne nám fučalo, vetrík obrusoval naše tváre :-), ale pokračovali sme ďalej. Stretli sme aj skupinku ktorá to vzdala a otočila naspäť, čo nás neodradilo. Hore sa bez mačiek ísť nedalo a aj cepiny sme neniesli nadarmo.
Bol to taký mix ladu a skál. Víchrica dala pocítiť ako vie riadne zafúkať. S polu s takmer nulovou viditeľnosťou to bol celkom zaujímavý zážitok.

Odmenou nám bol západ slnka pri zostupe z Veľkého Rozsutca. Síce sa moc fotiť nedalo, ale chvíľami sa mraky rozchádzali a spolu so slnkom vytvárali nádherné svetelné divadlo.

Celú idylku nám v poslednom klesaní prerušil kamarátkin pád zo skalného zrázu. Pád 30 metrov kamenným zrázom vyzeral hrôzostrašne a očakával som najhoršie ale našťastie stáli pri nej všetci svätý. Vyviazla z toho len s prasknutým členkom a pätou. Vravím len s prasknutým, keďže väčšina ľudí by to neprežila alebo skončila na intezívke. A tak sa skončil výlet pomerne zo šťastným koncom a barlami namiesto paličiek.

Ale hory sú aj o prekonávaní vlastných hraníc a získavaní skúsenosti spojené v jednom balíčku aj so zraneniami, ktoré nám môžu hory priniesť.

Tu je odkaz na pár fotečiek >>>galéria <<<

Najbližší víkend sa chystám vyblázniť do Západných Tatier, ktoré sa poslednú dobu tešia mojej obľube a tak isto snežnicový prechod Veľkej Fatry. Určite bude kopec zaujímavého fotomateriálu ktorí obohatí môj album. A ak nebude veľmi zlé počasie a podmienky to dovolia, pokúsim sa o svoje prvé horské video. Takže je sa na čo tešiť :-).

Silvestrovská hrebeňovka

Druhého januára sa objavil jeden z tých dní, ktoré sa objavia a je úplne ideálne počasie a vy sa nachádzate v robote, alebo na inom príjemnom mieste. Našťastie som bol na chate kúsok od chlebu de som strávil silvester a tak som sa zobral na hrebeňovku.

Parádna pohodička. Slnko svietilo, nebolo ani obláčika a tak len v tričku som si putoval hore svahom ku chate pod Chlebom. Cestou som stretol jedného zatúlaného psíka ktorý sa vybral za skupinkou turistov zostupujúcich dole. Chuda, chcel som ho zobrať na chatu ale nereagoval na volanie a ušiel smerom na Zajacovú a tak som pokračoval hore za slnkom a kopou snehu :-)

Na chate pod Chlebom som sa trochu posilnil, dal niečo do brucha a vyrazil ku V.Kriváňu. Keď som dorazil na V.Kriváň bolo 14 hodín. Aj napriek pokročilému času som sa rozhodol, že to prešlapem po hrebeni do Strečna. Široko ďaleko nebolo obláčika a aj noc mala byť jasná a tak nič nebránilo trochu nočnému výletu.


Malú Fatru poznám ako svoju obývačku, ale keby to len trochu vyzeralo na hmlu alebo horšie počasie tak by som určite cely hrebeň nešiel. Niektoré úseky bez zimnej výstroje (minim. mačky, paličky) by neprešiel ani "batman". Úseky boli zľadovatelé a snehové vrstvy na niektorých traversoch by som tiež nenazval práve stabilnými.

Keďže som vyrážal dosť neskoro, za svetla som sa dostal len po Malý Kriváň a ďalej som musel po tme ale stálo to za to. Zažil som krásny zimný západ slnka. Len škoda, že fotoaparát trochu štrajkoval. Odišli baterky, takže najkrajšiu fázu západu sa mi nepodarilo zachytiť.


Kým som sa dostal do sedla Priehyb bola tma ako v rohu. Mesiac sa zabudol niekde na opačnej strane planéty a tak som mohol obdivovať v tejto čiernej noci krásnu hviezdnu oblohu a svetlá miest v dolinách. Pohľad ako z lietadla, jednoducho paráda.

Keď som sa pokochal nadišlo pokračovanie na nie práve príjemný úsek. Predo mnou bol Stratenec a Biele skaly v úplnej tme a snehu, čo nie je práve najšťastnejšia kombinácia na úseku so skoro horolezeckými prvkami. A tak som zapol čelovku na plný výkon a niako som to zvládol.

Na Suchom vrchu to už bola zase pohodička. Cestou do sedla Príslop som stretol ešte líšku, ktorej som pripadal asi ako návštevník z Marsu a rýchlo utiekla. Od Chaty pod Suchým to už bola fajn prístupova lesná cesta na zásobovanie chaty po ktorej to už išlo ako po masle.

Aj napriek tomu, že som v Malej Fatre veľmi často, zakaždým je iná a ukáže mi nové krásne veci. Nočný výlet si určite ešte zopakujem cez leto. Teraz sa už teším na ďalší víkend, ktorí sa chystám na zimný prechod cez Západné Tatry. No o všetkom ešte rozhodne počasie.

Tu prinášam pár fotečiek >>>galéria<<<