Východ slnka na Rakytove

Posledný Májový víkend som bol cvaknúť s kamarátkou a niekoľkými fotografmi východ slnka na Rakytove vo Veľkej Fatre. Ranné vstávanie a nočný výstup bol po dvoch hodinách spánku celkom fajn. Tu trochu námahy odmenilo o pol piatej vychádzajúce slniečko. Po ceste naspäť sme sa zastavili aj na majstrovstvách vo varení halušiek v Tureckej a tak prinášam pár fotečiek z tohoto všetkého.

Pripravený na fotenie :-)A už sa to začína.

No a tu už máme tu našu hviezdnu lampu hore.

Ešte trošku rannej romantiky.

Niečo pod zub ešte pred odchodom.

a posledný pohľad na dnešné fotomiestečko

A pomali sa poberáme v ústrety haluškám.Posledný svah a ovečky na ňom
Halušková atmosféra v Tureckéj

Zrod a útrapy mojej bedne

Keďže stále píšem len o prírode, tak tu na spestrenie dávam pár životných fáz mojej pc bedne, ktorá vznikla v apríli minulého roku. Ako každý som si vravel, že ju nejak vylepším. Prve čo ma napadlo, že ta mriežka na vetráku nejak hučí. No čo dám si tam super tichý Sythe ventilátor z magnetickým tlmením vibrácií rotora. Ale ako tak počúvam stále hučí, a tu sa začala strastiplná cesta pilníka, klieští a iných hračiek.

Takto nejako to vyzeralo na začiatku cesty :-)
Tak, vravím si toto je parádička. Pekný vzor, to bude ono.Ale, čo čert nechcel stále hučí, tak čo už. A tak ruky zničené od niekoľkohodinového pilníkovana sa púšťajú do ďalšej práce.

Tak si hovorím, pekný vzor a veľké diery to musí fungovať.
A stále hučí. Už si ruky ani pilník necítim :-) a tak sa k slovu dostali kliešte.
Začalo to síce nevinne ale ako strihám a režem stále tomu čosi chýbalo. A tak som pohľadal kus plexiskla, par alu profilov a nejaké skutky. Až vzniklo takéto čudo.
No a až v tomto štádiu keď bolo vidieť môj veľký vežový pasív na procáku , ktorý sa pôvodne nechcel zmestiť do bedne som nadobudol pocit spokojnosti a v tomto stave si spolu nažívame dodnes.