Blížil sa posledný júlový týždeň, tropické počasie sa k nám nasťahovalo ako na zavolanie a tak som si povedal, že bolo by dobre rozhýbať kosti recyklovaného tínedžera, ktorý trávi pracovný týždeň za monitorom pocitača.
Po krátkom nahliadnutí do mapy bolo rozhodnuté. Prechod Krivánskej Fatry na jeden ťah. Tak som zbalil dve sedmičky vody, niečo pod zub, foťák a môžme vyraziť. Niekomu sa to môže zdať málo ale ,keďže išlo o nonstop prechod tak som išiel na ľahko pre malú hmotnosť.
Na druhý deň bol plán chytiť skorý ranný bus do Terchovej, ale sa nezadarilo a tak som zvolil alternatívu vlakom do Kraľovan. Keďže som si prispal, krátko po pol deviatej vyrážam po zelenej značke. Nikoho nestretám, výstup z tejto strany s trojhodinovým neustálim stúpaním a prevýšením 910 metrov nie je medzi turistami obľúbený. Ale vyhliadka nádherného letného dňa vyláka turistov aspoň lanovkou z Vrátnej pozrieť sa na Chleb.
Okolo 11tej sa po nepríjemnej ceste prevažne kamennou sutinou zastavujem pri Suchom vrchu, kde dopĺňam zásoby vody z prameňa, ďalší bude až za pekelníkom.
Menej zaujímavú časť cesty mám za sebou, nasleduje príjemnejšia cesta lesom a pásmom luk s malinami, čučoriedkami a 400 m stúpania na Stoh (1608 m). Na Stohu stretám prvých ľudí, skupinka nemeckých turistov, zopár Čechov. Hodím niečo do brucha, pokochám sa výhľadom a vyrážam prudkým klesaním do Stohového sedla.
Nasleduje už len príjemná pohodová cesta na Poludňový grúň, severný vrchol Stien, Sedlo za Hromovým a napokon na Chleb (1646 m). Po ceste do Snilovského sedla už stretám početné skupinky ľudí. Odtiaľ už stúpam na hranu Veľkého Kriváňa a ďalej na Pekelník, kde doplním zásoby vody, ktoré sa už míňajú. V nohách už cítim, že niečo maju za sebou a po krátkom ľahšom úseku sa ocitám na Malom Kriváni (1671m).
Už pomali zapadá slnko a prísľub jasnej hviezdnej oblohy láka prespať pod holým nebom. Kontrolujem čas, keď chcem stihnúť vlak zo Strečna mal by som zvýšiť pohodové tempo na trochu svižnejšie.
Mojim smerom už nestretám ani živú dušu. Väčšina ľudí už posedáva v príjemnom prostredí chát.
Nadherným úsekom kosodreviny a posledných slnečných lúčov sa vyberám cez Priehyb do sedla Vrátna kde už ma láka traverz do sedla Príslop pod Suchým. Keď už nečakám ani živú dušu stretám trojčlennú skupinku nadšencov horskej fotografie zo statívmi a ďalším vybavením kráčajúcich opačným smerom. Len sa pozdravíme a pokračujeme ďalej lebo sa už značne stmieva.
Ani sa nenazdám a prechádzam po zjazdovke ku chate pod Suchým. Po celkom príjemnej ceste a malom osviežení ma čaká posledných 7 km. Po Plešel celkom prijemna cesta, no za nim nie práve príjemná cesta strmím kamenistým svahom ku Starému hradu.
Konečne vlaková stanica Strečno. Kukám na hodinky, je 21hod. Ešte mam pol hoďku do príchodu vlaku a tak to využívam na posledné občerstvenie pred príchodom domov. Za pol hodinku prichádza vlak a ja prijemne unavený po peknom dni nasadám, veziem sa domov a rozmýšľam nad ďalším výletom po slovenských horách.
Po krátkom nahliadnutí do mapy bolo rozhodnuté. Prechod Krivánskej Fatry na jeden ťah. Tak som zbalil dve sedmičky vody, niečo pod zub, foťák a môžme vyraziť. Niekomu sa to môže zdať málo ale ,keďže išlo o nonstop prechod tak som išiel na ľahko pre malú hmotnosť.
Na druhý deň bol plán chytiť skorý ranný bus do Terchovej, ale sa nezadarilo a tak som zvolil alternatívu vlakom do Kraľovan. Keďže som si prispal, krátko po pol deviatej vyrážam po zelenej značke. Nikoho nestretám, výstup z tejto strany s trojhodinovým neustálim stúpaním a prevýšením 910 metrov nie je medzi turistami obľúbený. Ale vyhliadka nádherného letného dňa vyláka turistov aspoň lanovkou z Vrátnej pozrieť sa na Chleb.
Okolo 11tej sa po nepríjemnej ceste prevažne kamennou sutinou zastavujem pri Suchom vrchu, kde dopĺňam zásoby vody z prameňa, ďalší bude až za pekelníkom.
Menej zaujímavú časť cesty mám za sebou, nasleduje príjemnejšia cesta lesom a pásmom luk s malinami, čučoriedkami a 400 m stúpania na Stoh (1608 m). Na Stohu stretám prvých ľudí, skupinka nemeckých turistov, zopár Čechov. Hodím niečo do brucha, pokochám sa výhľadom a vyrážam prudkým klesaním do Stohového sedla.
Nasleduje už len príjemná pohodová cesta na Poludňový grúň, severný vrchol Stien, Sedlo za Hromovým a napokon na Chleb (1646 m). Po ceste do Snilovského sedla už stretám početné skupinky ľudí. Odtiaľ už stúpam na hranu Veľkého Kriváňa a ďalej na Pekelník, kde doplním zásoby vody, ktoré sa už míňajú. V nohách už cítim, že niečo maju za sebou a po krátkom ľahšom úseku sa ocitám na Malom Kriváni (1671m).
Už pomali zapadá slnko a prísľub jasnej hviezdnej oblohy láka prespať pod holým nebom. Kontrolujem čas, keď chcem stihnúť vlak zo Strečna mal by som zvýšiť pohodové tempo na trochu svižnejšie.
Mojim smerom už nestretám ani živú dušu. Väčšina ľudí už posedáva v príjemnom prostredí chát.
Nadherným úsekom kosodreviny a posledných slnečných lúčov sa vyberám cez Priehyb do sedla Vrátna kde už ma láka traverz do sedla Príslop pod Suchým. Keď už nečakám ani živú dušu stretám trojčlennú skupinku nadšencov horskej fotografie zo statívmi a ďalším vybavením kráčajúcich opačným smerom. Len sa pozdravíme a pokračujeme ďalej lebo sa už značne stmieva.
Ani sa nenazdám a prechádzam po zjazdovke ku chate pod Suchým. Po celkom príjemnej ceste a malom osviežení ma čaká posledných 7 km. Po Plešel celkom prijemna cesta, no za nim nie práve príjemná cesta strmím kamenistým svahom ku Starému hradu.
Konečne vlaková stanica Strečno. Kukám na hodinky, je 21hod. Ešte mam pol hoďku do príchodu vlaku a tak to využívam na posledné občerstvenie pred príchodom domov. Za pol hodinku prichádza vlak a ja prijemne unavený po peknom dni nasadám, veziem sa domov a rozmýšľam nad ďalším výletom po slovenských horách.
2 komentáre:
Ja som najhorší turista na svete, preto ťa obdivujem :-) a vlastne... vôbec sa necítim kompetentná vyjadriť sa k tomuto článku. ale je pekný. dáke fotky neprihodíš?
Jasne, idem sa kuknun na ne a nejake prihodim. Moc som nefotil, lebo bol taky opar nad horami tak potom boli fotky take akoby zahmlene a nevyzeralo to dobre.
Zverejnenie komentára