Výlet na Suchý

V sobotu večer som sa rozhodol, že v nedeľu vybehnem niekam blízko domu. V sobotu sa nedalo, keďže na horách bola víchrica a de tu aj snežilo. A tak v nedeľu ráno som hodil par drobnosti do batohu, chleba zo slaninou, termosku s čajom ... . Rozhodol som sa pre trasu Strečno - Starý hrad - Suchý - Sedlo pod Suchým - Turčianske Kľačany.

Ráno som sa zaviezol vlakom do Strečna a vyrazil smerom na Starý hrad. Vystúpila so mnou aj skupinka turistov, ktorých som rýchlo nechal za sebou aby som sa zbavil asfaltky a mohol kráčať prírodou ponorenou ešte do rannej hmly.

Po chvíli som už obchádzal Starý hrad na, ktorom som sa nezastavoval. Dobre ho poznám a tak som sa pustil do strmého stúpania, ktoré pokračuje skoro až ku chate pod Suchým. Síce bolo chladno a teplota okolo nuly, po chvíli som vyzliekal bundu. Úvodné stúpanie zahrialo, čo prislo vhod.

Ani som sa nenazdal a bol som na Chate pod Suchým. Už sa mi aj brucho ozývalo, že by bolo čosi treba zjesť. Tak som vybalil chleba a termosku. Keď som sa zberal pokračovať v ceste, dostihli ma ja turisti začínajúci so mnou v Strečne.

Ďalej už nasledovala celkom príjemná cesta, až po sedlo Príslop. Potom krátke stúpanie a bol som na Suchom. To už začínali hriať slnečné lúče. Krátke občerstvenie, nejaké tie fotečky a pustil som sa do klesania cez Sedlo pod Suchým na chatu Kľačanska Magura. Po ceste som nasiel aj zopár zamrznutých hríbov.

Keď som míňal chatu, už nebolo čo pozerať. Zostup cez les bez výhľadov do Turčianskych Kľačan a potom polhodinový prechod do Vrútok na stanicu. Potešitelné bolo, že som na stanici stretol veľa slovenských turistov. Obyčajne sa to našimi horami hmýri českými a poľskými turistam. Preto ma potešilo, že aj Slováci nezabudli na naše hory.

Bol to príjemne strávený deň a spravil som aj par fotiek, tak si ich môžete pozrieť tu.